Historia a legendy...

Vúdú 31.05.2007 Kult mágie a živí mŕtvi V Togu a Bývalom Dahomey tamojší termín vodu označuje božstvá, predstavujúce sily prírody. Ľudia ich vzývajú s nádejou, že tak dosiahnu šťastný život. Hrajú však dôležitú úlohu aj pri ochrane pred chorobou a uzdravovaní chorých. V 16. storočí sa začal rozvíjať obchod s africkými otrokmi smerom na Haiti. Černosi si so sebou priniesli svoje tradície a zvyky. africké kulty prežili aj napriek snahe cirkvi, a to rovnako v Brazílii (nazývajú sa candomblé a macumba) i na Karibských ostrovoch. kult vúdú bol ovplyvnený aj kresťanstvom, alebo sa aspoň adaptovalo a tak rôzni duchovia zodpovedajú katolíckym svätcom. Tieto modifikácie ho vzdialili od pôvodného kultu, pochádzajúceho z Afriky. O samotnom slove vúdú sa vedú diskusie. Podľa niektorých je to kreolská skomolenina francúzskeho slova „vaudois“, ktorým označovali stredoveké kacírske hnutie. Iné názory vychádzajú z jazyka kmeňa Fonov, v ktorom „vú“ znamená pohľad a “dú“ neznámo, takže vúdú je pohľadom do neznáma. Podľa kultu vúdú boh (Veľký majster) stojí nad všetkým a je tvorcom duchov „loa“, ktorí vstupujú do tiel ľudí. Po katolíckom krste sa adept dostáva pod ochranu svojho „loa koreňov“, ktorý je akýmsi strážnym duchom rodiny. Neskôr, v priebehu zasvätenia, sa mení na novú osobnosť a musí slúžiť „loa majstrovi“, ktorý ho vedie životom. Majster sa ho zmocňuje počas obradu, pri ktorom sa obetujú zvieratá najčastejšie hydina. Obrad vykonáva „uga“ kňaz vúdú, alebo „mambo“ ak je adeptom žena, ďalej „boko“, čarodejník, ktorý môže nezávisle vykonávať dobro aj zlo a „ vlkolak“ čiže bosorák. Sú neoddeliteľnou súčasťou obradu. Ľudia vyznávajúci vúdú veria, že bohovia im môžu pomôcť v každodennom živote. Niekedy sa prosebník chce zbaviť zla, ktoré ho prenasleduje. Kňaz vúdú ho týždeň pripravuje na rituál, pri ktorom vyženie nežičlivého ducha von z tela a zlo zmizne. Posledný večer sa prosebník umyje a je pripravený prijať ducha loa – ducha niekoho, kto kedysi žil na Zemi a po smrti sa stal bohom. Od chvíle ako vstúpi do tela žiadateľa, nie je už sám zodpovedný za svoje konanie. Poslednou prípravou na stretnutie s duchom je polievka, v ktorej sú zmiešané kúsky obetného kurčaťa s vlasmi prosebníka a jeho postrihanými nechtami. Nasleduje obrad ohňa, pri ktorom očisťujúce plamene prechádzajú ponad jeho ramená a nohy. Napokon prosebník oblečený v bielo, vykročí do slnečného svetla. Pokrstia ho palmovým listom namočeným do vody a dostáva nové meno. Loa už odteraz vlastní žiadateľa, ktorý sa 40 dní nesmie umývať ani si preobliecť odev. Táto magická príprava vyvoláva v človeku rôzne duševné stavy a pri rituálnom tanci sa môže úplne dostať pod kontrolu kňazov vúdú. správanie človeka, ktorého si už boh povolal, by sa malo podobať správaniu loa, ktorého si privlastnil. Napríklad správanie človeka posadnutého duchom Ghede, symbolizujúcim falus, by malo mať sexuálne príznaky. V roku 1980 s vďaka zvláštnemu prípadu haitského roľníka menom Clairvius Narcisse pozornosť vedcov obrátila k javu, ktorý až dovtedy zaraďovali medzi povery. Narcisse, ktorý sa sťažoval na horúčky a bolesti prišiel 30. apríla 1962 do nemocnice, kde sa jeho stav postupne zhoršoval až napokon zomrel, čo skonštatovali dvaja lekári v prítomnosti jeho sestry Angéliny. Telo zostalo v nemocničnej izbe až do pohrebu. O desať dní na jeho hrob položili náhrobnú dosku. V roku 1980 Angélina stretla muža, ktorý sa predstavil ako jej brat. Tvrdil, že sa z neho stal zombie, lebo jeden z bratov kôli hádke o pôdu zaplatil jednému „bokovi“ aby vykonal svoje dielo. Spomínal si na svoju „agóniu“, Angélinin nárek a pocit, že sa vznáša nad svojím telo. Potom ho vybrali z rakvy a po „zmŕtvychvstaní“ zaviedli niekam ku haitskému mysu, kde musel podobne ako ostatní pracovať ako poľnohospodársky robotník na plantáži. Hoci si uvedomoval svoje položenie, nemohol nič robiť a žil ako vo sne s pocitom ,že sa všetko deje akosi spomalene. Normálne prijímal potravu do ktorej im pridávali nejakú látku zahmlievajúcu pamäť, pričom potrava nesmela obsahovať soľ. Smrť ich majstra bola pre všetkých zombiov oslobodením od sily, ktorá ich spútavala. Narcisse začal pomýšľať na návrat do rodnej dediny až po smrti svojho brata, lebo strach bol veľmi silný. Podobné osudy na Haiti nikoho neprekvapia. domorodci si pošepky rozprávajú o čarodejníkoch vúdú, ktorí už od dávna ovládajú rôzne metódy ako oživiť mŕtveho a premeniť ho na zombie. Mnohí vedci považujú postihnuté osoby za mentálne chorých jedincov. Zombi vzbudzuje u domácich obyvateľov strach, ale ja ľútosť, lebo jeho utrpenie berú ako kliatbu. Stáva sa, že zomrelým rozbijú hlavu, aby sa z nich nemohli stať zombiovia. Existujú 3 typy zombiov. „Astrálny zombi“ je elementom duše, ktorá sa môže zmeniť podľa vôle toho kto ju vlastní. „Zombi mŕtvola“ je zombi tela, ktorého možno prinútiť pracovať a „zombi savana“ je bývalý zombi, ktorý sa vrátil do života. Nedávne štúdie ukázali, že pomocou určitých substancií je možné tak spomaliť srdcový rytmus človeka, že vyzerá ako mŕtvy. Vyhliadnutej obeti čarodejníci zamiešajú do jedla jedy, ktorými možno vyvolať zdanlivú smrť. Jedným z nich je tetrodoxín z ryby fugu, ktorý človeka paralyzuje. Otrávený okamžite prestane dýchať, zmodrá mu pokožka a má sklené oči. „Mŕtveho“ pochovajú a po pár dňoch telo obete vyberú z hrobu. Kňaz vúdú prinúti obeť zjesť pastu vyrobenú z psychotropnej látky, v kreolčine známej ako „magnólia zombiov“. Svoje ja si zombie uvedomuje iba čiastočne alebo vôbec nie. Zmocní sa ho pocit nemohúcnosti, podobný psychóze. Ďalšou možnosťou je extrakt z indického stromu manziella. Jeho plody pripomínajú jablká a majú ostrú chuť. Mlieko manzinelly obsahuje tzv. šípové jedy, ktoré spôsobujú ochrnutie človeka. Prechodné zmeny osobnosti možno vyvolať aj durmanom. Prečo čarodejníci menia ľudí na živé stroje? Tým, z ktorých sa stali zombiovia, pred „smrťou“ vyčítali odsúdeniahodné správanie (aféry kôli vlastníctvu pôdy, prehnanú ambicióznosť, únos ženy iného muža, osočovanie,...) ktoré súdili tajné haitské spoločnosti Bizango, často však pracujú na objednávku bohatých vlastníkov pôdy, korí hľadajú lacnú pracovnú silu.