Historia a legendy...

Záhada jazera Loch Ness 23.01.2008 Fotografie, filmy i videozáznamy tajomné Nessie boli označené za podvrh alebo omyl. Zhruba 11 000 ľudí tvrdí, že ju videlo. Ide o zviera, tvora z dávnej minulosti, alebo paranormálnu bytosť? Je možné označiť lochnesskú obludu za výmysel, alebo existuje? Ešte pred 10 rokmi údajne vídali legendárne zviera zo škótskeho jazera Ness stovky ľudí ročne. Miestni obyvatelia, turisti, novinári, fotografi i členovia najrôznejších expedícii. Počet ľudí, ktorí údajne Nessie videli, presahuje 11 000. V poslednej dobe ich podstatne ubúda. Tento rok legendárne monštrum videli len dvaja, vlani traja. Tohoročné májové stretnutie s Nessie však prinieslo doposiaľ najdokonalejší videozáznam v histórií. Loch Ness znamená v preklade jazero Ness. Jeho profil vytvorili geologické pochody pred 400 miliónmi rokov a vodou ho zaplnil topiaci sa ľadovec v poslednej dobe ľadovej pred 11 000 lety. Rozlohou je Loch Ness druhým najväčším škótskym jazerom a má hĺbku 230 m . ZÁHADA Loch Ness má aj ďalšiu prioritu. Je údajne domovom tajomného tvora, ktorý býva zaradený do rôznych kategórii: buď ide o známe, ale prerastené zviera, alebo o celkom neznámy alebo vyhynutý druh, ktorý žil pred miliónmi rokov, či dokonca o paranormálnu bytosť. Veľa ľudí o Nessie, ako býva tento tvor dôverne nazývaný, hovorí ako o jednej z najväčších kryptozoologických záhad sveta. Najčastejšie býva Nessie pokladaná za pleiosaura. Argumentov proti tomuto názoru je veľa. Pleiosauri vyhynuli zhruba pred 65 miliónmi rokov a boli to studenokrvné plazy. Teplota ich tela závisela na okolí, mohli teda žít len v teplých, tropických, vodách. V Loch Ness je priemerná teplota vody 5,5 oC. Uvažovalo sa aj o tom, že Nessie by mohla byť veľkým neznámym druhom obrovského tuleňa s dlhým krkom. Tuto verziu podporovali niektoré pozorovania, podľa ktorých stvorenie na brehu bolo obrovské a neohrabané, a keď sa priblížili ľudia, čľuplo do vody ako tuleň. Jedným z hlavných protiargumentov je fakt, že tulene veľkú časť života trávia na suchu a vyhrievajú sa na slnku. To Nessie nikdy nerobí. Veľký prerastený úhor. To bola ďalšia teória. V tom prípade by Nessie nemohla vystrkovať hlavu z vody ako labuť. Uvažovalo sa aj o tom, že ide o živočícha pripomínajúceho vymretého tvora Tullimonstrum. Viedli k tomu úvahy o variabilnom tvare Nessiinho chrbta aj stredoveké záznamy, ktoré ju opisovali ako draka alebo veľkého červa. Úvahy nezostali len u živých tvorov. Za Nessie bol pokladaný veľký plávajúci kmeň, veľká vlna či obyčajný optický klam. HISTÓRIA Prvá písomná zmienka o Nessie sa objavila v Adamnanovej knihe Život svätého Columba. Popisovala, ako v roku 565 misionár Columbo, ktorý prišiel do Škótska šíriť kresťanskú vieru, zahnal krížom lochnesské monštrum, ktoré vraj chcelo zožrať jedného z jeho mužov. Je to jediný príklad v histórii príbehov o Nessie, kedy údajne ohrozovala ľudí. Ďalšie správy o tom, že Nessie bola videná na brehu jazera, pochádzajú zo 16. storočia. Naozajstný záujem o Nessie sa zrodil podstatne neskôr vo 30-tych rokoch minulého storočia. 22. júla 1933 George Spicer a jeho žena vraj videli pri jazere výnimočného obrovského tvora asi 1,2 m vysokého a 7,5 m dlhého, zavalitejšieho než slon. Zviera malo dlhý tenký krk s malou hlavou. Kráčalo cez cestu, a keď ich uvidelo, vrhlo sa do vôd jazera. Pohybom údajne pripomínalo tuleňa. O pol roka neskôr 5. januára 1934 ohlásil študent veterinárnej fakulty Arthur Grant, že motocyklom takmer nerazil do obrovského stvorenia na severnom brehu Loch Ness. Bolo to o jednej v noci, ale jasne svietil mesiac. V tom roku i v nasledujúcich došlo k ďalším stovkám a nakoniec i tisícom stretnutí. Niektorí ľudia Nessie údajne pozorovali pomerne dlho napr. celých 20 minút. Napríklad 8. októbra 1936 pozoroval Nessie celý autobus turistov a niekoľko ľudí v autách, celkom asi 50 osôb viac než 4 hodiny. Podľa výpovedí svedkov, z ktorých mnohí boli vyzbrojení ďalekohľadmi, malo zviera dlhý krk a 2 veľké hrby. K podobným stretnutiam či už na brehu alebo priamo vo vode dochádzalo i v ďalších rokoch veľmi často. PRESLÁVENÁ´FOTOGRAFIA Začali sa objavovať i fotografie Nessie a také filmy a videozáznamy. Doslova kultovou fotografiou sa stala snímka, ktorú urobil v 60-tych rokoch londýnsky lekár doktor Robert Kenneth Wilson. Po prvý raz bola tato fotografia zverejnená v roku 1964. Wilson nikdy netvrdil, že ide o Nessie. Povedal len, že fotil niečo uprostred jazera, keď tam bol pozorovať vtáky. Na fotografii je vidieť hlava Nessie vztýčená nad hladinu. Po rokoch sa ukázalo, že šlo o podvod. Priznal sa k nemu v roku 1975 na smrteľnej posteli jeden z troch ľudí, ktorí fotografiu pomáhali realizovať. Hlava bola namontovaná k detskej hračke – ponorke. Verejnosť bola fotografiou tak nadšená, že priznanie k podvodu prešlo bez záujmu a len málokto ho bral vážne. Záhadou dodnes zostáva takzvaný Taylorov film. 17 minútový záber Nessie natočil v roku 1938 juhoafrický turista. Film predal odborníkovi na lochnessku záhadu doktorovi Burtonovi, ktorý z neho vo svojej knihe o Nessie zverejnil jediný obrázok. Iné zábery neboli zverejnené. Mnoho vedcov sa vtedy napriek tomu vyjadrilo, že i ten jediný obrázok je jasným dôkazom existencie Nessie. GORDONHOLMES Nasledovali ďalšie filmy a videozáznamy. Posledný je z 26. mája 2006 . Ide o 2-minútový videozáznam, ktorý urobil Gordon Holmes, 55 ročný laboratórny technik. Podľa odborníkov je to doteraz najlepší záznam Nessie v histórii. Gordon Holmes ju natáčal, ako pláva smerom k severnému brehu jazera. Väčšinu tela mala pod vodou, občas vystrkovala hlavu a nechávala za sebou veľké vlny. Behom nasledujúcich niekoľko dní odvysielali Holmesov videozáznam svetové televízne stanice. Vzbudil senzáciu nie len obsahom, ale i kvalitou. Podľa neho ide o tvora 15 m dlhého, ktorý sa v vode pohyboval rýchlosťou asi 10 km/hod. Také veľké zviera nemôže byť prerastený tuleň ani úhor. Situáciu zdramatizoval ďalší film urobený len o pár mesiacov neskôr . Nie pri jazere Loch Ness, ale v Číně neďaleko kórejských hraníc, kde v jazere Ťan-či žijú údajne podobné monštrá. Na niektorých filmových záberoch bolo vidieť viac takýchto tvorov, na jednom dokonca 3 páry plávajúce vedľa seba. POTRAVA Jedným z hlavných argumentov, prečo v jazere Loch Ness nemôže žít také veľké zviera, je nedostatok potravy. Navzdory veľkej ploche, hĺbke i skutočnosti, že do jazera ústí 7 riek, je Loch Ness veľmi chudobné na potravu. Výskumy ukázali, že v ňom žije mnoho druhov rýb od mihulí blízko hladiny až k arktickým sivenom vo väčších hĺbkach. Prieskumy sonarom ale zistili, že v jazere je tak málo biomasy, že by s ťažkosťami uživila tvora vážiaceho maximálne 2 tony. Ak vezmeme v úvahu veľkosť a váhu pleiosaurov, potom by tvor dlhý 15 m mohol mať hmotnosť 25 ton, teda zhruba 12x väčšiu. Ak uvážime aj ďalšiu skutočnosť, že v jazere by mala žít nie len Nessie, ale celá rodina týchto tvorov, aby sa po storočia mohla reprodukovať, nesmeli by jej členovia vôbec jesť. Tento problém zatiaľ nikto nevyriešil. Naviac existujúce fosílie pleiosaurov dokazujú, že tieto plazy sa orientovali najmä zrakom, čo je v tmavých vodách Loch Ness nemožné. V 5 metroch pod hladinou už nie je vidieť vôbec nič. Možnosť, že Nessie je pleiosaurus, vylúčil z celkom iného dôvodu v roku 2006 Leslie Noë zo Sedgwickovho múzea v Cambridge. Podľa neho by žiadny pleiosaurus nemohol nikdy vystrkovať hlavu z vody tak, ako to býva u Nessie, teda spôsobom pripomínajúcim labuť. VÝPRAVY V roku 1968 viedol vedeckú expedíciu, ktorá sonarmi skúmala Loch Ness, profesor Tucker z univerzity v Birminghame. V záverečnej správe pre tlač Tucker konštatoval, že sonarové lúče zistili v jazere veľké pohyblivé objekty. Prehlásil, že šlo evidentne o živočíchy, a vylúčil možnosť, že to boli bežné ryby. Dodal, že členovia expedície sú v pokušení veriť, že to mohli byť povestné lochnesské monštrá, ktorá sa expedícii podarilo po prvý raz v histórii sledovať pri ich aktivitách pod vodní hladinou. Ďalšia sonarová expedícia nasledovala v roku 1969. Viedol ju Andrew Carroll, výskumník z Newyorského akvária. I tejto výprave sa podarilo zaregistrovať neznámy veľký živý objekt, ktorý odrážal vlny celé 3 minúty. Podľa odhadov šlo o zviera dlhé najmenej 6 m s hmotnosťou zhruba dvakrát väčšou než trojmetrová veľryba. Viac sa zistiť nepodarilo. Takzvaná Veľká expedícia v roku 1970 použila pre skúmanie jazera systém mikrofónov fungujúcich pod vodou. Boli umiestnené v rôznych hĺbkach na rôznych miestach jazera. Mikrofóny zaznamenali zvuky, ktoré evidentne patrili neznámym veľkým živým tvorom. V júli 2003 sa vydal na jazero televízny tým BBC. Jeho členovia použili 60 sonarov, aby preskúmali dokonale celé jazero. Výsledok? Expedícia nenašla po Nessie ani stopy. Tým BBC došiel k záveru, že Nessie neexistuje. 4. júna 2006 sa do honby za Nessie zapojil britský bookmaker Wlliam Hill. Ponúkol milión libier tomu, kto dokáže priniesť presvedčivý, nevyvrátiteľný dôkaz o existencii Nessie a odovzdať ho londýnskemu Múzeu prírodnej histórie. To vyvolalo nové aktivity a snahy Nessie nájsť. Kapitolu o lochnesské záhade sa zrejme ešte dlho nepodarí definitívne uzavrieť. DALŠIE JAZERNÉ BYTOSTI Monštrá z čínskeho jazera Ťan-či V jazere na čínsko-kórejských hraniciach žije niekoľko záhadných tvorov. V roku 2006 boli nafilmované 3 páry, v roku 2003 bolo pozorovaných 20 týchto stvorení. Nikto ich zatiaľ do žiadnej kategórie nezaradil ani nemajú pomenovanie. Canavar Údajne žije v najväčšom tureckom jazere Van, ktoré je ešte ďaleko hlbšie než Loch Ness. Najväčšiu hĺbku sa nepodarilo zistiť, ale doterajší prieskum naznačuje 455 m. Monštrum má vraj 7 až 9 m dlhé hadovité telo pokryté tmavými šupinami. Trojuholníkové, akoby konské chlpaté výrazné oči. Tlama je vybavená ostrými zubami a od temena sa tiahne pás tuhých chlpov pripomínajúcich výraznú hrivu. Mokèlé-mbèmbé Žije v niekoľkých konžských jazerách. Obrovský tvor nie je dravý, živí sa rastlinnou potravou a prvé správy o ňom sú z doby pred 200 rokmi. Expedície, vyslané aby ho našli, nezistili po ňom ani stopy. Ogopogo Žije v jazere Okanagan v Britskej Kolumbii v Kanade. Pripomína obrovského hada. Ako prví ho vraj videli európsky prisťahovalci v roku 1860 a po nich ďalšie desiatky ľudí. Najviac pozorovaní bolo hlásených roku 1926. Champ Žije v jazere Champlain na americko-kanadských hraniciach. Jazero i obluda boli pomenované podľa francúzskeho cestovateľa Champlaina. Ten monštrum v roku 1609 opísal ako tvora podobného veľkému plazovi, ktorý je 6 m dlhý, tučný ako sud a má konskú hlavu. Od tej doby bol záhadný tvor mnohokrát videný náhodnými svedkami. Vedci váhajú, či ide o pleiosaura ako lochnesská obluda alebo skôr o zeuglodona, ktorý žil na našej planéte ešte pred 20 miliónmi rokov.