orficke mysteria
2. 2. 2008
Orfické mystériá
Séria unikátnych objavov počas posledného desaťročia urobila z Bulharska pre archeológov snáď najatraktívnejšie miesto v Európe. Dokladá to posvätné mesto Perperikon so svätyňou boha Dionýza alebo najnovší nález kultovej jaskyne v Rodopoch. Práve tam sa v ére Thrákov konali orfické mystéria, sexuálne rituály, ktoré symbolizovali plodivé spojenie Neba so Zemou. Východná časť Rodop sa vymyká z obvyklej predstavy o bulharskej krajine. Pocit, že sme v Malej Ázii alebo na pobreží Egejského mora v čisto antickom prostredí, sa dostaví takmer okamžite. Dubové alebo borové, intenzívne voňajúce lesíky, z ktorých sa vynárajú biele skaly a skalnaté úbočia, vedľa úplne odlesnenej a eróziou zmenenej krajiny, v akej nájsť prameň je zázrak. Rodopy sa preslávili bohatým výskytom kultových miest, ktoré spadajú do niekoľkých kultúrnych a historických období. Časť bulharskej minulosti je spájaná s Thrákmi.
Dionýzov chrám
Za jedným z najväčších archeologických objavov súčasnosti je treba sa vydať na posvätné hradisko Perperikon. Neďaleko tureckej vsi Karalar leží na skalnom vrchu 8 000 rokov staré kultové miesto a neskoršia thrácká akropola. Podľa všetkého práve tam stál dlho hľadaný chrám boha Dionýza, preslávená veštiareň, o ktorej sa zmieňujú antickí historici. V 5. stor. p. n. l. píše Herodotos o thráckom kmeni Besov žijúcom vysoko v horách a zmieňuje sa o ich vešteckých schopnostiach. Besovia obývali mesto, ktorému hovorili Perperikon a jeho veštiareň sa zapísala do dejín. Veštilo sa z vína a ohňa, tak ako vyžadovali rituály spojené s Dionýzovým kultom. Pred svojou ázijskou výpravou sem zavítal Alexander Veľký, aby si vypočul proroctvo, že dobyje svet. Až do roku 2000 považovali historici Perperikon za stredovekú pevnosť. Potom tým archeológov odkryl nad úrovňou rituálnej plošiny guľatý kamenný oltár. Potvrdená hypotéza znamenala senzáciu: stratený chrám boha Dionýza bol nájdený. Perperikon je ale omnoho starší. Staroveké kultové miesto osídlili už ľudia mladšieho neolitu. Až od 18. stor. p. n. l. tu vzniká posvätné miesto – kamenný dom boha slnka. S chrámom v Perperikone súvisí neskorší vznik kultov Dionýza a Orfea a nato nábožensko-mystického smeru zvaného orfizmus, ktorý dosiahol vrchol v rímskom období. Vtedy dosiahlo mesto na vrchu v Rodopoch nový rozkvet. Vznikla tu rozsiahla akropola s trojmetrovými hradbami, za ktorými boli vybudované ulice, kamenné nádrže na vodu i dômyselný odvodňovací systém. Všetko, čo zostalo z antického a byzantského mesta, je možné vidieť priamo na mieste. Predmety z vykopávok sú vystavené v múzeu v meste Kârdžali.
Chrám lona
Jaskyňa, ktorú bulharský archeológ Nikolaj Ovčarov pomenoval Chrámom lona, bola objavená v roku 2001. Nedostupnou polohou vysoko v zalesnených chrbtoch nad riekou Ardou unikala pozornosti. Dlho o nej nevedel nikto než tureckí pastieri, ktorí tadiaľ občas hnali stáda kôz a oviec. Miesto sa v turečtine nazýva Tangardik Kaja. Od najbližšej dedinky je vzdialené cez 10 km. Pre svätyňu bolo vybrané dokonale. Aj dnešnému človeku pripadá portál jaskyne a jej vnútro veľmi sugestívne. Toho, kto sa vydriape nahor do skalnej rozsadliny, čaká pohľad na vstup do jaskyne v podobe ženskej vagíny. Ak postúpime ďalej úzkym tunelom, narazíme v najzadnejšom vnútri jaskyne na umelo vybudovaný oltár symbolizujúci maternicu. Po stenách tu väčšinu roka nepretržite steká voda, ktorá dávnym užívateľom skalného chrámu symbolizovala semeno. Keď sem pred tisícmi rokov thrácky obyvatelia vstupovali, mali zrejme dojem, že sa približujú k mystériu zrodenia.
spojenie neba a zeme
Magická jaskyňa leží tesne pod vrcholovou plošinou a orientácia vstupného otvoru umožňuje slnku každý deň na pravé poludnie preniknúť do vnútra a osvetliť časť temného tunelu. Pri postupe sa slnečný lúč ako obrovský falus neustále predlžuje, až sa priblíži k oltáru v najzadnejšom vnútri skaly. Až do najhlbšieho miesta jaskyne prenikne len dvakrát do roka – v dobe, kedy je slnko na južnom obzoru najnižšie – začiatkom novembra a potom na prelome januára a februára. Práve na sklonku zimy symbolicky nastala príhodná doba k magickému obradu. Už pred 2500 až 3000 rokmi slúžila zrejme jaskyňa ako jeden z thráckých chrámov, v ktorých sa odohrával rituálny pohlavný akt medzi bohyňou – matkou a jej synom Slnkom. Šlo o symbolické spojenie Neba so Zemou. Význam obradu nie je thráckou špecialitou, vyplýva z indo-íránskej mytológie. Ide o archetyp smrti a periodického zmŕtvychvstania, demonštráciu prírodného kozmického cyklu, ktorý sa premieta do každoročnej obnovy prírody. Prírodné náboženstvo starých Thrákov považovalo akt počatia za symbolický moment zrodenia života na Zemi. Slnko sa zrodilo z Matky Zeme, ale tím, že svoju matku oplodnilo, dalo vzniknúť svetu.
Komentáře
Přehled komentářů
to je dalši moj článok! vieš niektoý z nás sa natrápia s prekladmi a úpravami a ked si to niekto skopíruje je to hnusné!
kopia!!!
(elleanor, 5. 5. 2008 14:17)